Budúcnosť klope na dvere a ja mám strach otvoriť

Bojím sa. Bojím sa budúcnosti a toho čo ma čaká. Bojím sa, že nedosiahnem to po čom túžim. Nechcem byť iba ďaľším sklamaním. Nechcem sa prizerať ako sú ostatný na vrchole, keď budem padať. Chcem byť tá, ktorá sa bude z vrchu pozerať na ostatných. Každú noc pre spánkom si želám aby som sa ráno nezobudila. Pociťujem stes. Cítim sa, ako keby mi celý svet stál na hrudi. Nemôžem dýchať. Je to tak primitívne. Je to reflex, ktorý nám je daný od narodenia. Nádych a výdych. Pľúca sa naplnia kyslíkom. No je to nemožné, ak ťa škrtia výčitky svedomia. Tep srdca. Z minúty na minútu iný. V jednu chvíľu nevie prestať biť a v druhú nebije vôbec. Mám pocit ako keby som zomierala. Milujem život. Milujem život a predsa ho nenávidím. Čo robiť ak plač už viac nepomáha? Čo robiť ak plač už viac nečistí oči? Čo robiť ak plač už viac nečistí srdce? Opustená. Som obklopená stovkami ľudí, ktorých milujem a ktorí milujú mňa, no cítim sa tak sama. Viem, že sa im môžem zdôveriť, no nechcem ich zaťažovať. To zvládnem. Jediné čo budem musieť urobiť je nasadiť úsmev na pery a utrieť slzy stekajúce po mojich lícach. Robím to každý jedeň deň odkedy som sa narodila a zvládnem to aj dnes. Ale čo ak to nezvládam? Pretvárka. Myseľ a pocity vnútri sa nemenia. Stále ostávam zranená. Vonkajší vzhľad však hovorí o niečom inom. Ako ľahko sa dajú ľudia oklamať. Aký sú naivní. Majster manipulácie. Dosiahnem to čo chcem. Budem to mať nech sa stane čokoľvek. Ale stojí to za to? Je to ambicióznosť, cieľavedomosť alebo iba veľké ego? Ego. Tak krehká vec. Človek si ho môže budovať roky ale jedna vec ho môže rozbiť na milión malých častíc. Častice. Vesmír je nekonečný. Komplexný. Zložený z miliónov malých častíc, ktoré sú zložené z miliónov ďalších častíc a tie sú zložené z miliónov ďalších menších častíc. Veľký svet a tak malý človek. Tak nepodstatný pre spoločnosť. Čo by sa stalo ak by som zomrela? Zmenilo by sa tým niečo? Som iba kvapka v mori. Som iba kvapka v mori. Som iba kvapka v mori. Som? Ale kvapka tvorí more. Som iba kvapka v mori. Som tá, ktorá to more tvorí? Kvapka. Kvapka reflektujúca minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Čo ma čaká zajtra? O týždeň? O mesiac či rok? Kde skončím? Ako dopadnem? Budem úspešná? Budem robiť prácu, ktorá ma napĺňa? Alebo sa stanem mojou najhoršou nočnou morou. Budem nešťastná? Budem sama? Samota. Človek je sociálny tvor. Potrebuje byť milovaný. Potrebuje byť žiadaný. Potrebuje cítiť teplo domova a lásku zo strany kamarátov či rodiny. Sama v dave ľudí. Niekedy sa človek cíti byť osamelý, aj medzi ľuďmi.